Rok 2020 bude jedným z troch najteplejších rokov v histórii meteorologických meraní a obdobie rokov 2011 – 2020 rekordne najteplejšou dekádou.
Informuje o tom vo svojej analýze Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) a odvoláva sa pritom na predbežnú správu Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) o stave globálnej klímy v roku 2020. WMO upozorňuje, že šesť absolútne najteplejších rokov za posledných aspoň 140 rokov sa vyskytlo po roku 2014. Extrémne počasie v priebehu tohto roka má pritom významne znásobovať negatívne dosahy pandémie ochorenia COVID-19.
Tepelný obsah svetových oceánov je podľa správy WMO v tomto roku opäť na rekordne vysokej úrovni, pričom na viac ako 80 percentách rozlohy oceánov boli v roku 2020 pozorované periódy s vysokou povrchovou teplotou morskej vody (marine heatwaves).
„V súvislosti s ich výskytom boli pozorované rozsiahle negatívne dosahy na oceánske ekosystémy, ktoré sú okrem zvýšeného teplotného stresu poškodzované aj acidifikáciou (okysľovaním) morskej vody v dôsledku zvýšenej absorpcie rastúceho množstva atmosférického oxidu uhličitého (CO2),“ priblížil SHMÚ.
Rok charakterizovali extrémne výkyvy počasia
V dokumente sa píše aj o veľkom počte poveternostných a klimatických anomálií prinášajúcich značne veľké socio-ekonomické dosahy vrátane extrémnych vĺn horúčav, lesných požiarov a povodní, ale aj o rekordne aktívnej sezóne atlantických hurikánov.
Extrémne počasie v priebehu roku 2020 ovplyvnilo podľa meteorológov milióny ľudí a znásobilo tak negatívne dôsledky pre ľudí, bezpečnosť a ekonomickú stabilitu, vyvolané pandémiou nového koronavírusu.
„Napriek rozsiahlym lockdownom (a predpokladanému poklesu globálnych emisií CO2 v rozsahu 4,2 – 7,5 percenta), spôsobeným pandemickou situáciou, atmosférické koncentrácie skleníkových plynov naďalej stúpali aj v roku 2020 a podľa správy WMO globálny klimatický systém čaká ďalšie zvyšovanie globálnej teploty v dôsledku dlhej životnosti CO2 v zemskej atmosfére,“ uviedol v analýze SHMÚ.
Priemerne bol rok 2020 o 1,2 stupňa Celzia teplejší
Výsledky niektorých globálnych analýz v súčasnosti podľa ústavu odhadujú, že priamy účinok pandemickej situácie v roku 2020 na globálnu teplotu by mal byť v najbližších rokoch zanedbateľný.
„Predpokladáme, že priemerná globálna teplota bude v roku 2020 asi o 1,2 stupňa Celzia vyššia ako počas predindustriálnej doby (referenčné obdobie 1850 – 1900). Existuje tiež približne 20-percentná pravdepodobnosť, že do roku 2024 môže ročný priemer globálnej teploty dosiahnuť alebo prekročiť hodnotu 1,5 stupňa Celzia,“ uviedol generálny tajomník WMO Petteri Taalas. Rok 2020 bol podľa jeho slov ďalším mimoriadnym rokom pre klímu planéty. „Zažili sme nové rekordy extrémne vysokých teplôt na kontinentoch, ako aj v oceánoch, no predovšetkým v Arktíde,“ poznamenal.