Poslední branci odišli do civilu pred 15 rokmi.
Z chlapcov mala urobiť chlapov, čo bol často opakovaný mýtus. Skutočnosťou však bolo, že povinná vojenská služba sa stala na desaťročia neoddeliteľnou súčasťou života obyvateľov bývalého Československa a na trinásť rokov aj samostatnej Slovenskej republiky.
Posledných 214 vojakov odišlo do civilu z útvarov v Kežmarku a z bratislavskej mestskej časti Vajnory 22. decembra 2005. Tento dátum dal „červenú“ základnej vojenskej službe a naopak „zelenú“ profesionálnym ozbrojeným silám. Povinná vojenská služba sa tým pred 15 rokmi definitívne skončila a Slovensko má od 1. januára 2006 iba profesionálne ozbrojené sily.
To, že armáda už nebude povolávať od 1. augusta mladých mužov na povinnú vojenskú službu, oznámil minister obrany Juraj Liška (SDKÚ-DS) počas hudobného festivalu Bažant Pohoda v Trenčíne.
„Dnešným dňom mladí ľudia nebudú musieť chodiť na základnú vojenskú službu a naša armáda sa stáva plne profesionalizovaná,“ vyhlásil 15. júla 2005 minister z hlavného pódia oblečený neformálne v tričku a v rifliach. Posledný nástup nováčikov za uskutočnil začiatkom júla 2005, v tom čase slúžilo v kasárňach celkovo 1600 brancov.
Povinná vojna od roku 1868
Všeobecná branná povinnosť trvala na území Slovenska 137 rokov. Zaviedla sa rok po rakúsko-maďarskom vyrovnaní za panovania cisára Františka Jozefa I., ktorý podpísal v decembri 1868 zákon o brannej moci, vlastibrane a domobrane a zároveň vydal rozkaz potvrdzujúci všeobecnú brannú povinnosť.
Týkala sa všetkých mužov od 19 do 42 rokov a trvala tri roky, pre slúžiacich v námorníctve trvala branná služba štyri roky.
Po prvej svetovej vojne, rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku Československej republiky (ČSR) sa doba vojenskej služby niekoľkokrát menila. Zo 14 mesiacov v roku 1920 sa v polovici 30. rokov, keď sa v Nemecku chopil moci Adolf Hitler, predĺžila na 24 mesiacov.
Dvojročnú vojenskú službu ponechal nový branný zákon, ktorý nadobudol účinnosť 1. októbra 1949. Platil takmer 50 rokov až do 1. januára 1998. Kratšiu, len 12-mesačnú vojenskú službu, mali iba absolventi vysokých škôl, ktorí však počas štúdia museli podstúpiť vojenskú prípravu.
Pravidlá sa začali meniť po novembri 1989
Už od Novembra ’89 sa pravidlá pre základnú vojenskú službu viackrát zmenili. Jej dĺžka sa skrátila z 24 na 18 mesiacov s tým, že sa zaviedla aj možnosť náhradnej civilnej služby. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa vojenská základná služba postupne skracovala na dvanásť, deväť a šesť mesiacov až do jej oficiálneho zrušenia v decembri 2005.
Prvú profesionálnu armádu z členských krajín Severoatlantickej aliancie (NATO) malo od roku 1962 Spojené kráľovstvo. Ako druhé tak urobili USA, ale až v roku 1975. Skutočný rozmach profesionálnych ozbrojených síl nastal po páde Berlínskeho múru v roku 1989.
Česká republika zrušila základnú vojenskú službu k 31. decembru 2004, od 1. januára 2005 má plne profesionálnu armádu. Ozbrojené sily Slovenskej republiky sa stali plne profesionálnymi o rok neskôr.
Dobrovoľná vojenská služba je stále dostupná
V súčasnosti majú mladí ľudia na Slovensku možnosť absolvovať dobrovoľnú vojenskú prípravu (DVP), príslušný zákon o DVP nadobudol účinnosť 2. januára 2016.
Je určená pre mladých ľudí od 19 rokov, ktorí chcú absolvovať vojenský výcvik a získať základné vedomosti a zručnosti potrebné na plnenie úloh ozbrojených síl a krízového manažmentu.
Dobrovoľná vojenská príprava trvá 11 týždňov a skladá sa zo základného výcviku a odborného výcviku. Tento rok sa ale kvôli pandémii nového koronavírusu nerealizovala, vlani ju absolvovalo 40 záujemcov.