hľadáme hodnoty
v hudbe i spoločnosti

Na snímke autorka projektu Brekovskí Rómovia v toku času Elena Cinová. Humenné, 2. októbra 2020. EASYFOTO TASR - Jana Ďurašková

Remeslá našich predkov Rómovia v Brekove sa živili kováčstvom, košikárstvom i tehliarstvom

Elena Cinová hľadá a zaznamenáva remeslá, ktoré živili našich predkov v oblasti Brekova.

Rómovia v obci Brekov v okrese Humenné sa v minulosti venovali viacerým remeslám. V súčasnosti je jediným hmotným dôkazom bohatej remeselnej skúsenosti miestnej rómskej komunity kováčska vyhňa v humenskom skanzene, nehmotným spomienky pôvodných obyvateľov. Práve tie zaznamenáva v projekte Brekovskí Rómovia v toku času Elena Cinová vďaka podpore Fondu na podporu národnostných menších.

„Kováčstvo bolo ešte do konca minulého režimu. Košikárstvo, to takisto bolo mierne po 90. roku, okrem košíkov sa robili i nábytky, do 60. – 70. rokov sa tam pálila tehla, to na okolí nie je nikde, väčšinou sa robili ‚váľky‘,“ priblížila Cinová pre TASR s tým, že miestne ženy sa venovali i vymetaniu pecí a bylinkárstvu, muži boli muzikanti. „Ani jedno z týchto remesiel sa však v rodinách nededilo,“ podotkla. Zistiť prečo, sa Cinovej nepodarilo. Zachovať túto skúsenosť sa preto rozhodla aspoň zaznamenaním orálnej histórie.

Rómovia, ktorí nehovoria po rómsky

Ako vyplýva z Cinovej doterajších zistení, Rómovia, ktorí sa v Brekove usídlili na začiatku 20. storočia, sa od podobných komunít v okolí líšili aj v iných oblastiach. „Brekov je špecifický v tejto lokalite tým, že tam materinský jazyk Rómov nie je rómčina,“ upozornila s tým, že ani hudba, ktorej sa miestni muži venovali, nebola rómska, ale ľudová. Pripomenula však, že z rozhovorov s 20 respondentmi rôzneho veku a pohlavia zistila, že názor na znalosť jazyka svojho etnika sa líši v závislosti od osobnej skúsenosti jednotlivých respondentov.

„Pôvodní brekovskí Rómovia, ktorí zostali doma, dodnes rómsky nerozprávajú. Iný názor už majú nevesty, ktoré sa tu vydali a už úplne iný názor majú ľudia, ktorí vyrastali v Brekove, ale odišli. Tí hovoria, že keby ju (rómčinu, pozn. TASR) vedeli, bolo by to lepšie,“ ozrejmila. Ako dodala, segregovať od majority sa začala miestna rómska komunita až s poslednými generáciami. „My sme chodili do zmiešaných tried, zatiaľ čo teraz tam majorita odvádza deti do škôl v meste. Vzťahy sú tým pádom narušené. Vedia o sebe už iba z počutia, nie je to už o spoločných zážitkoch,“ načrtla možný dôvod.

Výstupom projektu Brekovskí Rómovia v toku času je 20 štruktúrovaných rozhovorov na deväť téz zaznamenaných vo zvukovej i písomnej podobe.

Nestíhate si prečítať všetky články, ale chcete zostať v obraze? Najjednoduchšie, čo môžete urobiť, je nechať nám svoj e-mail a my vám pošleme vždy čerstvý výber najdôležitejších textov o dianí v hudbe i spoločnosti.
Poďte na to:

Máte pre nás tip na dobrý článok zo sveta hudby alebo spoločnosti? Sem s ním! Najlepšie tipy radi spracujeme.