Slovenská republika si dnes pripomína 28. výročie svojho vzniku.
Samostatná Slovenská republika začala písať svoju históriu pred 28 rokmi s príchodom 1. januára 1993. Zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) k 31. decembru 1992 vznikli na mape sveta dva samostatné štáty – Slovenská republika (SR) a Česká republika (ČR).
Deň vzniku SR je štátnym sviatkom a zároveň dňom pracovného pokoja. V ČR si v tento deň pripomínajú ako Deň obnovy samostatného českého štátu.
74 rokov spoločného štátu
Spoločný štát Čechov a Slovákov existoval od roku 1918, teda 74 rokov, s výnimkou obdobia 2. svetovej vojny, keď existovali vojnová Slovenská republika a Protektorát Čechy a Morava.
Od 1. januára 1969 malo Československo federatívne usporiadanie – začal platiť Ústavný zákon o československej federácii, na základe ktorého vznikli popri Federálnom zhromaždení a federálnej vláde aj vlády i parlamenty oboch republík. Vznik Slovenskej socialistickej republiky, ktorá bola súčasťou Československej socialistickej republiky, ohlásil o polnoci na balkóne Bratislavského hradu Ondrej Klokoč, vtedajší predseda Slovenskej národnej rady (SNR).
Po Novembri ’89 a po prvých slobodných voľbách v júni 1990 sa začala diskusia o ďalšej podobe štátu Čechov a Slovákov. V závere roka, 12. decembra 1990, bol prijatý tzv. kompetenčný zákon, ktorý prerozdeľoval právomoci republikových a federálnych inštitúcií.
Dohoda o rozdelení republiky
V parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnili 5. a 6. júna 1992, zvíťazila v ČR Občianska demokratická strana (ODS) a na Slovensku Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS). Následne sa začala séria rozhovorov vedúcich predstaviteľov ODS a HZDS, ktorých výsledkom bola dohoda o pokojnom rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) bez referenda. Premiéri oboch republík, Vladimír Mečiar a Václav Klaus, sa na tomto riešení dohodli v brnianskej vile Tugendhat 26. augusta 1992.
Slovenská národná rada (SNR) prijala už 17. júla 1992 Deklaráciu o zvrchovanosti SR. V reakcii na tento krok 20. júla 1992 odstúpil zo svojej funkcie prezident ČSFR Václav Havel. Následne 1. septembra 1992 schválili poslanci SNR Ústavu SR, ktorá nadobudla platnosť o mesiac neskôr, 1. októbra 1992. Dňa 25. novembra 1992 prijalo Federálne zhromaždenie (FZ) ústavný zákon o zániku ČSFR, ktorý nadobudol účinnosť o polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993.
Na námestiach slovenských miest sa od polnoci 1. januára 1993 uskutočnili polnočné oslavy vzniku SR. V tento deň sa konala aj spoločná schôdza slovenského parlamentu a slovenskej vlády, na ktorej bolo prijaté vyhlásenie k vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
Už počas prvého dňa existencie nezávislej SR krajinu diplomaticky uznalo 93 štátov. V prvých januárových dňoch roku 1993 sa stalo Slovensko členom Organizácie Spojených národov (OSN), Svetovej banky a UNESCO. Od marca bola členom Stredoeurópskeho združenia voľného obchodu (CEFTA) a od konca júna 1993 Rady Európy (RE).
Do NATO vstúpila SR 29. marca 2004 a od 1. mája 2004 je členom Európskej únie (EÚ). Od 21. decembra 2007 patrí do schengenského priestoru.
Od koruny po euro
Od 8. februára 1993 platila na území SR slovenská koruna (Sk), ktorá nahradila dovtedajšiu česko-slovenskú korunu. Od vstupu do eurozóny, 1. januára 2009, platí v SR euro (od 1. do 16. januára 2009 platil duálny obeh oboch mien, od 17. januára 2009 sa slovenská koruna začala sťahovať z obehu).
Dňa 15. februára 1993 zvolili poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) za prvého prezidenta SR kandidáta HZDS Michala Kováča. Inaugurácia sa konala 2. marca 1993.
Pri príležitosti Dňa vzniku SR oceňuje hlava štátu osobnosti spoločenského, kultúrneho a politického života za ich mimoriadne alebo významné zásluhy v prospech SR, demokracie, obrany a bezpečnosti štátu, za výsledky ich činnosti alebo za iné výnimočné činy.
Tento raz však tak prezidentka Zuzana Čaputová nemôže urobiť v prvých januárových dňoch roku 2021, pretože slávnostná ceremónia udeľovania štátnych vyznamenaní musela byť vzhľadom na pandemickú situáciu a s ňou súvisiace opatrenia preložená na neskorší termín.