Mladí to dnes podľa nej majú veľmi ťažké, preto si cení každú tvorbu. Líderka Križiakov pripomína, že ak pieseň a skutky idú zo srdca, interpret môže priťahovať.
Je lídrom gospelovej kapely Križiaci a mnohí si dnes pospevujú nejednu jej skladbu. Samu seba však nepovažuje za úspešnú speváčku a vo svojom živote zdôrazňuje viac úlohu mamy. Porotkyňa druhého ročníka súťaže Gospel talent okrem iného povzbudzuje mladých, aby tvorili a hudbou pomáhali svojmu okoliu.
Čomu sa venuješ v týchto dňoch, čím žiješ?
Akurát dnes sme nahrávali ankety s detičkami do relácie „Klbko“ (vysiela TV Lux, pozn. red.). Pracujem v jednej maličkej školičke a v tomto čase žijem obklopená deťmi, venujem sa hláskam a písmenám, čítaniu a oboznamovaniu sa s novými slovami, dookola počítame, spievame a maľujeme. Robím to, čo mám rada.
Ako sa darí vašej rodinke?
Rodinke sa darí, tešíme sa z každej maličkosti a ďakujeme Nebeskému Tatkovi za to, že nás má tak rád a že požehnáva našim snaženiam.
Pospevujú si už tvoje deti piesne svojej mamky?
Áno, pospevujú si ich. Hoci sa musím priznať, že ma radšej počúvajú z Rádia Lumen alebo z cédečka. Keď začnem spievať doma spontánne, tak mi väčšinou povedia, že spievať nemám. Mladší Matúško nevie povedať hlásku k, miesto nej hovorí “t”, a tak ma upozorňuje “maminta, nespievaj”. Podobné je to, aj keď začne hrať Mirko na klavíri alebo ja na čele. Vtedy začnú nástroje obsadzovať naši drobci, aby sme náhodou nezačali hrať my dvaja. Minule ma však prekvapili. V ten deň som v škole tretiakov učila pesničku „V šírem poli“ a doma som sa tej melódie nedokázala zbaviť, spievala som si ju neustále popod nos. Keď sa pridal Marek, ostala som v nemom úžase. Po chvíli to už spieval aj Matúš, Potešili ma tým.
Popri týchto rodinných a pracovných povinnostiach už Križiaci nehrávajú toľko ako kedysi, ale keď sa občas objavia na pódiu, cítiť z nich rovnakú silnú a pozitívnu energiu.
Všetko v mojom živote vnímam ako Boží dar. Všetko, čo sa stalo, malo hlbší význam, ktorý vnímam možno až teraz po rokoch, čo uplynuli. Aj vznik kapely, ktorému predchádzalo mnoho zážitkov a stretnutí s ľuďmi, čo zanechali v mojom srdci vzťah k hudbe, k Bohu, vnímam ako Božie riadenie. Prostredníctvom kapely som sa stretla s mojím manželom Mirkom. Našla som ľudí, ktorí ma aj vo viere posunuli ďalej. To, že z Križiakov cítiť aj po rokoch pozitívnu energiu a rovnakú silu, ma veľmi teší. Často mi ľudia hovoria, že sú pre nich naše piesne povzbudením. A tak ďakujem nebu, teda Bohu, že práve jeho nachádzajú v tých jednoduchých výpovediach. Križiaci sú kapelou, ktorá je jednoduchá vo svojej podstate, ale možno práve to ľudí oslovuje. Keď sme začínali, povedali sme si, že ak aspoň jedna pesnička niekoho osloví, pomôže mu, alebo ho aspoň poteší, stojí za to hrať.
Za roky vášho hrania sa vám podarilo vyprodukovať viacero až zľudovelých hitov, ako sú piesne Prehltnutý, Kvapky, Nech sa stane a ďalšie. Ako sa pozeráš na viac než desaťročie kapely Križiaci?
Vnímam ho s vďakou, že Boh požehnal to naše chcenie, že stál pri nás a my sme ním mohli tešiť iných, lebo bez neho by sme boli len prázdne nádoby. Nedávno som na našom ostatnom koncerte, v októbri medzi mladými v Trnave, cítila, ako nás Boh ľúbi. Auto nám prestalo fungovať na diaľnici 15 kilometrov pred Trnavou, presný začiatok koncertu sme nestihli, a tak namiesto nášho koncertu bola adorácia pred Oltárnou sviatosťou. Po skončení koncertu, ktorý sme odohrali po adorácii okolo jednej ráno, nasledovala sv. omša. Bol to pre mňa obrovský zážitok, lebo som bola vo farnosti, v ktorej zovšadiaľ žmurkal Boh. Boli tam mladí, ktorí dávali nebu všetky svoje talenty, v každej sekunde. Odchádzala som neskutočne povzbudená, spievali aj pesničky Križiakov, a to priamo na sv. omši. Neubránila som sa slzám.
Spomenieš si ešte na vaše gospelové začiatky?
Asi by som mohla začať tým, že od detstva som bola prostredníctvom mnohých ľudí pozitívne motivovaná k spievaniu. Začalo to v rodine, moja maminka krásne spieva. Spev sa stal už v prvej triede mojou súčasťou. Za pesničku, ktorú som v prvý školský deň zaspievala, som od mojej pani učiteľky Vlastičky dostala jednotku do žiackej knižky. Neskôr som dostala od Hanky Gembalovej možnosť spievať v detskom zbore, ktorý fungoval v našej farnosti. Takto som prežívala krásne detstvo, ktoré bolo popretkávané neustálym spievaním najmä počas sv. omší, ale aj na rôznych festivaloch.
Kedy si začala písať vlastné piesne?
K písaniu pesničiek ma asi najviac nakoplo cestovanie s projektom krížovej cesty za nenarodené deti, ktoré nieslo názov “Utrpenie nenarodených”. Tu nás viacerých oslovila autorka projektu Hanka Gembalová, precestovali sme celé Slovensko a zachránili aspoň jedno bábätko, ktoré by sa možno nebolo narodilo. Teda o jednom bábätku sme vedeli. Toto pokladám za gospelový začiatok. Vždy som spievala najmä nebu. Po projekte Utrpenie nenarodených nás oslovila teta Čechová, či by sme ako domáca kapela otvorili náš domáci festival Spievame Márii. Nacvičili sme zopár vlastných piesní a nazvali sme sa Križiakmi, nakoľko sme vychádzali z krížovej cesty, ktorá nás spojila.
Aký okamih, aká udalosť spomedzi všetkých, ktoré si s Križiakmi zažila, má pre teba najväčšiu hodnotu?
Je veľmi veľa situácií, ktoré sa stali a boli hodnotné. Veľmi som si vážila vianočné benefičné koncerty, ktoré sme robili v našej farnosti. Aj tým, že sa tieto nádherné sviatky približujú, sa mi v hlave opätovne objavujú momenty z nich. Musím sa priznať, že mám rada každú chvíľu, ktorú s Križiakmi prežijem. Je mi s nimi dobre, spájajú nás spoločne prežité chvíle. Asi najsilnejší zážitok mám z koncertu v Čechách, z Prešova i ostatného koncertu z Trnavy.
Cítiš sa byť úspešnou speváčkou?
(smiech) Táto otázka je veľmi úsmevná, nakoľko sa necítim byť ani nejakou extra speváčkou, ani úspešnou. Vždy, keď sa ma jeden chlapček s neskutočným výrazom na tvári v škole spýta “Pani učiteľka, ty si speváčka?”, neuveriteľne ma to rozosmeje. Som viac menej mamina a učiteľka, ktorá rada spieva, ale rada robí aj iné činnosti. Niekto povie: Veď si nahrala cédečká, to je úspech. Možno, ale tieto zásluhy nie sú moje, patria tomu hore.
Okrem spevu hráš vo vašej kapele prím aj v oblasti tvorby piesní, textov, ako sme to už naznačili. Ktorá z tvojich autorských skladieb ti najviac prirástla k srdcu?
Asi mám rada všetky pesničky, ale každú pre niečo iné. Napríklad pieseň „Je mi to jasné“ mám rada preto, lebo text mi napísal môj manžel – ešte keď sme spolu iba chodili. Pesničku „Prehltnutý“ mám rada, lebo sa asi najviac dotýka ľudí, „Nádejou odvekou“ zasa preto, lebo keď som ju písala, čakali ma operácie, nevedela som, aký má Boh so mnou plán a uvedomila som si, že Boh je budúcnosť, že s ním máme nádej. Nebol tu len pre ľudí, ktorí žili dávno pred nami. Je tu aj pre mňa, pre nás, živý a prítomný v dnešnej dobe.
Zamýšľala si sa niekedy nad tým, že by si sa hudobne preorientovala aj mimo kresťanskej hudobnej scény?
Je zaujímavé, že moje myšlienky sa týmto smerom neuberali. Poznám sa aspoň trošičku, a tak viem, že nemám v tomto smere dostatočne široké lakte, mna by to všetko prevalcovalo. Nahrala som zopár pesničiek aj pod mojím menom, ale nie so zámerom dobýjať slovenskú hudobnú scénu. Texty v nich som nepísala ja, ale môj manžel. Nehodili sa do križiackeho repertoáru, ale nám sa páčili a chceli sme sa s nimi podeliť, tak sme k nim nahrali klipy, ktoré sa vysielajú v TV Lux.
Čím je podľa teba gospelová, resp. v našich pomeroch kresťanská hudba, hodná nasledovania?
Toto je veľmi náročná otázka. Je hodná nasledovania práve preto, že aj cez kresťanskú hudbu sa šíri radostné ohlasovanie – evanjelium. Ľudia, ktorí spievajú a hrajú, môžu priťahovať iných svojím správaním, tým, čo vychádza z ich úst a najmä zo srdca.
Stíhaš sledovať nových domácich gospelových interpretov? Ako hodnotíš ich tvorbu?
Mladí ľudia to majú v dnešnej dobe veľmi ťažké. Médiá nás zaplavujú odpadom, ukazujú nám zvrátené hodnoty. Sociálne siete nás okrádajú o čas, o možnosť stretávať sa, rodina je vystavená stále väčším útokom. V tomto zmätku nám chýba to najdôležitejšie, modlitba. A tak každá snaha vymaniť sa z uponájľanosti, urobiť niečo pre druhých má v mojich očiach veľkú cenu. Aj tvorba mladých interpretov má význam. Je výborné, že píšu texty, vytvárajú melódie, harmonizujú, lebo tvorenie ich bude posúvať neustále dopredu. Tým, že budú prijímať rady od skúsenejších, cvičiť a nebudú sa hanbiť prezentovať svoje snaženia, urobia vo svete veľa dobrého. Viera bez skutkov je mŕtva, hovorí Pavol a my potrebujeme darmi, ktoré sme dostali, chváliť Boha za všetko, čo od neho denne získavame. Ja nie som odborník, myslím si, že aj moje jednoduché pesničky by po viacerých stránkach neprešli u hudobných kritikov. Vždy sa však teším, ak počujem nového interpreta, nový projekt, novú pesničku na našej gospelovej scéne.
Máš medzi domácimi alebo zahraničnými gospelovými interpretmi svojho obľúbenca?
Zo zahraničných mám už od mladosti veľmi rada speváčku Amy Grant. Mnohých domácich interpretov poznám osobne a mám ich rada nielen ako hudobníkov, textárov, skladateľov, ale najmä ako priateľov. Je ich veľa, ale asi najradšej počúvam Metelicu a Mira Jila.
V predošlých ročníkoch súťaže Gospel talent si rozhodovala o absolútnom víťazovi, v ročníku 2013 si sa venovala rodinným povinnostiam. Mala si popritom čas aspoň okrajovo sledovať tretí ročník projektu?
Áno, pozorne som si púšťala pesničky v čase, keď sa kapely ešte len prihlasovali do súťaže. Priznám sa, že som bola aj trošku zvedavá, keďže niekoľko súťažiacich bolo prihlásených z Považskej Bystrice a niektorých poznám. Nestihla som však vyhodnotenie v priamom prenose, vypočula som si ho až z archívu, nakoľko po pomodlení a dočítaní rozprávky na dobrú nocku zaspím spolu s mojimi chlapcami.
Ako ho hodnotíš? Zhoduje sa výber víťaza či finalistov s tvojím hudobným pohľadom?
Bol to podarený ročník. Prihlásených bolo veľmi veľa súťažiacich, mnohé pesničky boli zaujímavé – či už po textovej alebo hudobnej stránke. Pesnička, ktorá vyhrala, sa mi páči a prajem jej i samotnej autorke, nech sa im darí a oslovujú stále viac a viac ľudských sŕdc. Veľmi som sa tiež potešila, že Katka Krajčoviechová dostala Cenu Rádia Lumen, cez môjho manžela Mirka poznám jej rodičov i súrodencov.
Pre mladé kapely, spevákov, speváčky je veľmi dôležitá spätná väzba, rady od skúsenejších. Čo by si ako dlhoročne pôsobiaci líder etablovanej gospelovej kapely odporučila začínajúcim interpretom?
Aby boli otvorení kritike, počúvali veľa muziky. Aby dary, ktoré dostali, rozvíjali a nezabudli, že všetko, čo dostali, je dar, ktorý následným rozdávaním rastie.