hľadáme hodnoty
v hudbe i spoločnosti

Marián Lipovský: Dobre prevedená hudba môže ovplyvniť vieru

Ako tínedžer ešte nebol kresťanom, dnes svedčí na verejných podujatiach. Líder Timothy a autor gospelových hitov.

Ešte ako šesťnásťročný nebol kresťanom. Dnes ich inšpiruje k osobnej živej viere a svedčí na verejných podujatiach. Domáca gospelová scéna mu vďačí za desiatky skladieb, z ktorých mnohé sa u nás natrvalo zapísali medzi najobľúbenejšie. Roky žije službou v Mládeži pre Krista a je jednou z postáv, čo stoja za open-air festivalom s kresťansky orientovanou hudbou na Slovensku – Campfestom. Líder kapely Timothy Marián Lipovský.

 

V čom sme vás vyrušili? Na čom aktuálne pracujete?
Momentálne pracujem na anglických textoch, na preklade mojich piesní, ktoré ako „Timoťháci“ spievame. Verím, že čoskoro ich aj vydáme v novom albume, ktorý bude zameraný na anglicky hovoriacich poslucháčov.

Vaše klasické skladby v angličtine?
Áno, pôjde o album v angličtine, ktorý bude pozostávať z výberu našich piesní. Trošku ich prerábame, robíme z nich remix.

Ako sa aktuálne darí kapele Timothy?
Myslím, že nikdy sme neboli taká dobrá partia ako teraz. V dobe nášho vzniku boli viacerí z nás študenti a obsadenie kapely sa pomaly menilo. Vždy niekto odišiel či už na školu alebo s rodinou do iného mesta, niekto nový naopak prišiel. Bola to dobrá partia. O tej, ktorou sme teraz, môžem povedať, že sme dobrí priatelia, ktorí si rozumejú tak po hudobnej, ako aj po duchovnej stránke. Ako som spomínal, pripravujeme album v angličtine. Okrem toho si chystáme nový playlist na tento rok. To sú veci, z ktorých sa momentálne teším.

© Timothy / Peter Azor
Marián Lipovský: Myslím, že nikdy sme neboli taká dobrá partia ako teraz

V zálohe mám asi stovku skladieb

Zrejme od vás mnohí očakávajú stále nové skladby, albumy. Máte ešte po rokoch ako autor energiu na nové a nové diela?
Priznám sa, že hudba bola vždy len činnosť popri celej tej službe v Mládeži pre Krista. Bolo na ňu veľmi málo času. Avšak úprimne, mám v zálohe asi stovku skladieb a množstvo textu, ktoré čakajú na úpravu. Teším sa na chvíľu, keď si k týmto nedokončeným nápadom sadnem a budem ich môcť dotvoriť. Verím, že pomaly prichádza (úsmev).

Čo je pre vás najdôležitejšie, keď tvoríte? Existuje miesto alebo čas, ktorý potrebujete k napísaniu piesne?
Najdôležitejšie je pre mňa, ak ma osloví nejaká téma alebo myšlienka, ktorá je mi blízka a hovorí konkrétne ku mne. Väčšinou tak majú moje piesne texty, ktoré sa istým spôsobom dotýkajú môjho srdca, rozmýšľania, túžob a toho, o čo mi v živote ide. Vtedy nepotrebujem špeciálne miesto. Potrebujem len čas a pokoj, aby som si zapísal hlavné veci a nápady, ktoré sa neskôr rozvinú. Následne to už kapela harmonicky doladí. Je to proces, ktorý môže trvať chvíľku, ale aj celý rok.

Vašu hudbu orientujete predovšetkým na mladých ľudí. Dokážete rozpoznať dôvody, pre ktoré vás počúvajú? Aké sú ich očakávania?
Pravdupovediac, nezdá sa mi, že sme kapelou, ktorá príliš pozerá na to, či sa niekomu páči. Možno si niektorí všimli, že máme svoj vlastný štýl a nekopírujeme ho od iných skupín. To je podľa mňa úprimné detto z našej strany. Samozrejme, že sa snažíme ísť s dobou a sledujeme, čo sú moderné zvuky, aké sú trendy. Nerobíme to však tak, aby sme niečo kopírovali, ale ak nás niečo osloví, inšpirujeme sa tým a učíme sa tak aj na druhých ľuďoch. Možno to je dôvod, pre ktorý nás ľudia počúvajú a hovoria, že ich to neprestane baviť po prvom počutí. Ale naopak i piesne, ktoré sa hneď nezdajú byť akýmisi hitmi, si spievajú aj po desiatich rokoch. Taká je naša skúsenosť.

Boh nám už 23 rokov ukazuje svoju vernosť

Ako ste spomenuli, Timothy je súčasťou organizácie Mládež pre Krista – Slovensko (MPK). Vy ste tam roky slúžili ako vedúci služby. Ako by ste túto službu vysvetlili tým, ktorí o MPK ešte nepočuli? V čom spočíva poslanie združenia a aká je vaša dnešná úloha?
Posledné dva roky má už MPK nového riaditeľa, ja mám skôr na starosti iné úlohy v rámci tejto organizácie v centrálnej Európe. Ale je pravda, že sme to založili aj spoločne s chlapcami Timoťhákmi a neskôr sa to rozrástlo do tejto šírky. Samozrejme, akcie ako Campfest pozná asi mnoho mladých ľudí, rovnako tiež Worship festivaly, či školy TWC a Nová DNA. Máme naše centrá v Prešove, Bardejove alebo Ranč v Kráľovej Lehote. To všetko vnímame ako dar od Boha, ktorý takto robí zázraky v použití obyčajných ľudí na to, aby sa mohli diať jeho plány. Našou túžbou je, aby mladí mohli poznať Pána Ježiša tak osobne, ako sa len dá. Nejde nám iba o náboženstvo či akúsi propagandu kresťanstva. Verím, že Boh je veľmi konkrétny a miluje vzťah s každým z nás. Je láska, dokonalé dobrý a chce dať človeku to najlepšie a priniesť nám život. Zomrel za naše hriechy na kríži a tak dokázal, že nás miluje až na smrť. My sme uverili jeho láske a dali svoje životy v službe. Ak ľudia okolo nás môžu spoznať takého Boha, akého poznáme aj my, sme šťastní. Robíme to najlepšie ako vieme a verím, že On sa o nás stará a sprevádza nás. Je nádherné, že dokážeme spolupracovať s kresťanmi z iných denominácií a nikto sa nepozerá na to, kto je z akej cirkvi, ale môžeme byť skutočne zameraní na mladých a pomôcť im spoločne nájsť Krista.

Kto sú ľudia, ktorí sa podujímajú na aktivity v tomto združení?
Sú to jednoduchí ľudia, ktorí sa rozhodli dať svoje srdcia Bohu a slúžiť mladým. Je úplne jedno, odkiaľ daný človek pochádza, do ktorej cirkvi patrí. Dôležité je, aby svoj život odovzdal Pánu Ježišovi, do služby pre Neho. A ak chce ukázať Božiu lásku mladým, je v našom združení vítaný. Máme zamestnancov i dobrovoľníkov, zháňame si podporu, aby sme mohli túto prácu robiť na plný úväzok. Je to náročné, ale Boh nám už dvadsaťtri rokov ukazuje svoju vernosť, ako aj to, že ak hľadáme v prvom rade Božie kráľovstvo, o ostatné sa už postará.

Čo je pre vás ako pre jednu zo zodpovedných osôb v spolupráci s ľuďmi v MPK najnáročnejšie?
Každá práca s ľuďmi je ťažká. Nie je ľahké ísť vždy príkladom a ukazovať správny smer. Som však nadšený z tímu, v ktorom ľudia hľadajú to, čo nás spája a chcú slúžiť Bohu tak, aby sa naplnili nie naše, ale Jeho nároky. Všetky tie roky a skutočnosť, ako táto služba rastie, sú dôkazom toho, čo dokáže s obyčajnými ľuďmi.

© Timothy / Peter Azor
Marián Lipovský: Túžim byť tam, kde je Pán Ježiš a kde plánuje napĺňať svoje zámery

Dobre prevedená hudba môže ovplyvniť vieru

Je toto nadšenie tým, čo vás neustále motivuje venovať sa mladým?
Keď som mal šestnásť rokov, ešte som nebol kresťan. Nehral som na žiadnom nástroji, venoval som sa atletike. Vtedy som stretol priateľov, ktorí mi ukázali, ako sa dá žiť s Ježišom. To bolo niečo, čo ma naštartovalo a jedného dňa som Ježišovi povedal, že chcem odovzdať život do jeho rúk. Postupne som videl, ako zmenil moje postoje. Sväté Písmo sa pre mňa stalo jeho slovom a najlepšou príručkou pre život. Verím, že tento mladý vek je pre tých ľudí naozaj najlepšou šancou, ako im priniesť evanjelium, ktoré je „dobrou správou“. Je to príležitosť, ako im ukázať, že je to zmysluplná pravda a že Ježiš je reálny. Zažil som túto skúsenosť ja, moji priatelia a veľa ďalších kresťanov. Chceme to dávať mladým ľuďom, ktorí v tomto veku hľadajú zmysel života. Preto ma to ťahá ísť ďalej a robiť všetky tieto aktivity. Verím takisto, že Boh má veľký záujem o mladých ľudí. Miluje ich rozbeh a nadšenie. Pán Ježiš hovorí „Nechajte deti prichádzať ku mne.“ Preto teda túžim byť tiež tam, kde je On a kde plánuje napĺňať svoje zámery.

Je podľa vás hudba faktorom, ktorý môže ovplyvniť vieru človeka?
Umenie je krásna vec, Boh to stvoril nádherne. On sám je najväčší umelec. Obdarovania, ktoré dal človeku, hovoria o tom, aký je. Rovnako i nás teší hudba. Vyjadriť slová v hudbe, kde to musíme „stlačiť“ do veršov a refrénov, je náročné, ale myslím, že výsledok hľadania a počúvania je tým silným faktorom. Ak ľudia počúvajú a rozmýšľajú nad dobre prevedenou hudbou, môže to dať aj im istý impulz, ponúknuť výzvu či oslovenie a možno sa stotožniť so situáciou, ktorú autor v piesni opísal. V takom prípade si myslím, že hudba, ale aj iné umenie, môže určite ovplyvniť vieru človeka. My tvoríme hudbu, v ktorej hovoríme, aký je Boh dobrý, aké veci s nami vykonal a uctievame ho. Ak si pripomíname to, čo Boh s nami v živote urobil a chválime ho za to, naša viera rastie a pomáha nám byť vďačnými a nezabúdať. Príslovie hovorí, že „vďačný človek ide ďalej“, a tak verím, že Boh má z toho radosť a nás to posilňuje. A ak to povzbudí aj tých, ktorí vidia našu vieru a naštartuje ich to, nás to potom naozaj veľmi teší.

Skúsim pohľad z druhej strany. Keďže táto hudba patrí Bohu a má slúžiť na Božiu slávu, myslíte si, že aj On má nejaké očakávania?

Ja si často predstavujem Boha, ako na nás pozerá, keď hráme. Chcem veriť, že sa usmieva, keď vidí, ako to robíme. Keďže je Stvoriteľom a všetko okolo nás hovorí, aký je skvelý, myslím si, že ho teší, ak sa jeho stvorenia snažia napodobniť to, čo On dokonale ovláda. Ak to robíme zo srdca a robíme to tak kvalitne ako dokážeme, je na nás hrdý – rovnako ako keď pozemský otec vidí svoje dieťa rásť vo svojich talentoch. Je jasné, že naše uctievanie ho nemôže úplne vystihnúť v celej veľkosti a kráse, no ak je tam úprimnosť a rozhodnutie robiť to pre neho, tak sa z toho absolútne teší. Každému človeku dal iné miesto či postavenie. No ak som dostal istý dar, mám sa snažiť rozvinúť ho čo najviac. Robiť veci dobre do takej miery, aby som vedel, že to uctí a poteší Pána Boha.

Boh nepotrebuje našu vďaku, ale vďačné srdce to prirodzene robí

Boh k svojej plnosti nepotrebuje našu vďaku či oslavu, uvádzajú napríklad liturgické texty. Prečo je dôležité chváliť Božie meno?
Pre mňa osobne to nie je otázka, či niečo robiť musím alebo nie. Je to môj spôsob vyjadrenia vďaky a toho, že ho mám rád a chcem za ním ísť. Ani veľmi nerozmýšľam o tom, či je to dôležité. Tak ako vyjadrujem dennodenne svojej manželke, že ju mám rád, tak chcem poďakovať aj Jemu za to, že môj život zmenil a má spolu s Ním zmysel. Je pravdou, že to nepotrebuje, ale vďačné srdce to prirodzené robí. Každý kresťan, ktorý miluje Boha, nájde spôsob, ako mu vďačnosť prejaviť úprimne a s láskou.

Vrátim sa ešte ku kapele. Verejná charakteristika približuje, že „snívate o prebudení v našom národe, ktoré môže meniť životy ľudí“. V čom sa musí Slovensko prebudiť?
Verím, že Pán Boh nie je robot a je nadšený, ak ho ľudia v tomto národe naozaj poznajú osobne. Keď spoznajú, že nie sme len jeho sluhovia, ale aj priatelia. Dokonca, že je naším „Abba“, otcom, rodinou. Ak o niečom snívam, tak o prebudení v zmysle poznania toho, akým skutočne je. Nielen nahnevaným Bohom, ale otcom, ktorý nás miluje, hľadá, ako náš život naplniť, teší sa, ak sme šťastní a keď osobne zistíme, že naša radosť je v ňom. Dal nám všetko v milosti a zadarmo. Stačí, ak mu otvoríme svoje srdce a necháme sa ním v živote viesť. Je ťažké vysvetliť to, je to tajomstvo od vekov, ale Kristus je naozaj v nás a my s ním môžeme zažiť úžasné veci. Prebudenie prináša tieto veci do každodenného života medzi ľudí okolo nás.

Živý vzťah s Bohom a náboženstvo nie je to isté

Čo v tom Slovákom najviac bráni?
Asi to závisí od človeka k človeku. Čo však pri našej službe vnímame, je to, že živý vzťah s Bohom a náboženstvo nie je to isté. Niekedy sú tie „vychodené koľaje“ len takým návykom, ktorý nakoniec nemusí byť zlý, ale bráni akoby otvoriť oči vo videní živého a osobného Ježiša. A je mi ľúto, že na mladých dnes skáče každodenné množstvo informácií či možností cez sociálne siete a rôzne technológie, a tak sa ľahko strácajú a cítia zmätok. Avšak človek, ktorý pozná Boha, nemusí byť stratený, ale naučil sa rozpoznať kde je “sever“.

Na scéne pôsobíte už od roku 1992. Čo ako kapela považujete za svoj najväčší úspech? Kedy cítite zadosťučinenie za energiu a snahu, ktorú dávate do tejto činnosti?
Tým, že nie sme komerčná kapela, nám naozaj nejde o nejaký spoločenský úspech. Sme radi, ak zažijeme spolu s ľuďmi skvelý čas, v ktorom je Boh uprostred. Máme radosť z hudby, vzájomných vzťahov a z toho, že je to náš domov, v ktorom môžeme niečo tvoriť. Veríme, že nás k tomu zavolal Boh a byť na mieste, na ktoré nás volá On, je tou najlepšou vecou, akú môže človek urobiť. Ak to ľudí vedie k poznaniu Pána Ježiša, sú z toho požehnaní a pomáha im to, je to dostatočné zadosťučinenie. To prajem aj ľuďom, ktorí sa zúčastnia na našich koncertoch alebo iných akciách.

Autor: Adam Takáč
Foto: Kapela Timothy, Peter Azor, Branislav Pivovarníček

Nestíhate si prečítať všetky články, ale chcete zostať v obraze? Najjednoduchšie, čo môžete urobiť, je nechať nám svoj e-mail a my vám pošleme vždy čerstvý výber najdôležitejších textov o dianí v hudbe i spoločnosti.
Poďte na to:

Máte pre nás tip na dobrý článok zo sveta hudby alebo spoločnosti? Sem s ním! Najlepšie tipy radi spracujeme.