hľadáme hodnoty
v hudbe i spoločnosti

Kapela Kapucíni. FOTO: Michal Hirko

Dnes píše Michal Hirko: Len len, že sme po primičnej nedostali po papuli

Včera sme sa unavení vracali z primícií brata kapucína Michala z Východu. Bol neskorý večer a boli sme naozaj mŕtvi. Na R1 za Nitrou smerom na Trnavu sme si chceli ešte naposledy ponaťahovať svaly a rozhýbať stuhnuté kosti, tak sme zastali na odpočívadle blízko Veľkého Zálužia. To sme nemali robiť.

Ani sme sa nenazdali a už k nám prišiel prítulný občan, ktorý nám začal podávať ruku. Bol násilný a bolo vidno, že to tým neskončí. Nedalo sa cúvnuť, tak sme mu ju podali. Pochválil nás, že nie sme rasisti a na oplátku nám strčil do ruky dve krabičky. Vraj super hodinky a parfum pre ženu. Vedel som, ktorá bije.

Predvlani sa mi to isté prihodilo na pumpe len o pár kilometrov ďalej. Keď som mu krabičky vrátil, urazil sa, že čo to má znamenať. Celej posádke som tajne zavelil na odchod. Lenže šofér nezachytil varovný signál a snažil sa dotiahnuť do konca vopred prehratý boj.

Dostal peniaze, ale ani to ho neuspokojilo

Nezvaný hosť bol extrémne otravný. Chcel peniaze a tak sa začal tlačiť do auta, aby nám zablokoval cestu k odchodu. Vyhrážal sa, že ak mu ich nedáme, začnú nás naháňať na diaľnici. Peniaze dostal, ale ani to ho neuspokojilo. Chcel viac. Atmosféra hustla a naberala na obrátkach. Nevedeli sme, či je sám, alebo sú s ním ďalší kumpáni. Cesta bola zablokovaná, nebolo kam ujsť. Dostal ďalšiu bankovku. 

Kapucín Michal Varga počas primičnej sv. omše v rodných Čelovciach. FOTO: Archív Michal Hirko

Na chvíľu stratil pozornosť, naštartovali sme a zdrhli. Krabičky sme vyhodili do najbližšieho smetného koša. Okolo polnoci sme sa mlkvo rozlúčili. Nikomu nebolo do reči a nechcelo sa nám to komentovať. Najradšej by sme to hodili za hlavu a tvárili sa, že sa to nikdy nestalo. 

Lenže je tu aj druhá strana mince. My sme už poučení. Ale čo ak sa budete vracať domov po príjemne prežitom dni a budete si chcieť ešte naposledy vystrieť kosti a ponaťahovať stuhnuté svaly? Preto to sem vešiam. Chcem, aby ste o tom vedeli. Nebola to náhoda. Sú tam, tak radšej opatrne.

Prepad a útok nožom už pred 23 rokmi

Chcete bonus? Pred 23 rokmi som sa vracal z iných primícii. Tiež z Východu. Primiciant sa tiež volal Michal. Cestoval som vlakom. Boli sme dvaja. Cesta nám ubiehala rýchlo, až k nám niekde okolo Popradu nastúpila banda, ktorá vbehla do nášho kupé. Jeden strážil vchod, ostatní si prisadli a päsťou nám mávali pred očami, že ak nezaplatíme, môžeme to schytať.

Niečo som im dal, ale pre nich to nič neznamenalo. Obratili sa na môjho spoločníka a pýtali si aj od neho. Vedel som, že je švorc, tak som vytasil ešte jeden papierik a podal im ho. Vtom ten, ktorý stál pri dverách, niečo povedal a ostatní rýchlo povyskakovali z nášho kupé.

Ak sa im to podarí, je po nás

Nezaváhali sme. Hneď sme skočili ku dverám, pribuchli ich a zamkli. Po pár minútach sa tie otravy vrátili a začali lomcovať zamknutými dverami. Keď pochopili, že ťahajú za kratší koniec, vybrali nôž a snažili sa rozrezať tesnenie na skle a tak vniknúť dovnútra. Bolo nám jasné, že ak sa im to podarí, je po nás. Kričali a domáhali sa, aby sme im otvorili.

Kapela Kapucíni. FOTO: Archív Michal Hirko

Zrejme ich niečo vyrušilo, pretože po pár minútach to vzdali a až do Bratislavy sme ich už nevideli. Vlak stál na konečnej a my sme ešte hodnú chvíľu vyzerali z okna, či je už bezpečné opustiť náš úkryt.

História sa niekedy zopakuje len preto, aby sa podčiarklo niečo podstatné. Preto ti, novokňaz Michal, prajem silnú nebeskú ochranu v takých momentoch, kedy už tvoje svaly, ani um nebudú stačiť. Byť poslom Dobra znamená byť aj provokatérom Zla. Ale to ty veľmi dobre vieš. Šťastnú cestu!

Nestíhate si prečítať všetky články, ale chcete zostať v obraze? Najjednoduchšie, čo môžete urobiť, je nechať nám svoj e-mail a my vám pošleme vždy čerstvý výber najdôležitejších textov o dianí v hudbe i spoločnosti.
Poďte na to:

Máte pre nás tip na dobrý článok zo sveta hudby alebo spoločnosti? Sem s ním! Najlepšie tipy radi spracujeme.