Včera sme sa unavení vracali z primícií brata kapucína Michala z Východu. Bol neskorý večer a boli sme naozaj mŕtvi. Na R1 za Nitrou smerom na Trnavu sme si chceli ešte naposledy ponaťahovať svaly a rozhýbať stuhnuté kosti, tak sme zastali na odpočívadle blízko Veľkého Zálužia. To sme nemali robiť.
Ani sme sa nenazdali a už k nám prišiel prítulný občan, ktorý nám začal podávať ruku. Bol násilný a bolo vidno, že to tým neskončí. Nedalo sa cúvnuť, tak sme mu ju podali. Pochválil nás, že nie sme rasisti a na oplátku nám strčil do ruky dve krabičky. Vraj super hodinky a parfum pre ženu. Vedel som, ktorá bije.
Predvlani sa mi to isté prihodilo na pumpe len o pár kilometrov ďalej. Keď som mu krabičky vrátil, urazil sa, že čo to má znamenať. Celej posádke som tajne zavelil na odchod. Lenže šofér nezachytil varovný signál a snažil sa dotiahnuť do konca vopred prehratý boj.
Dostal peniaze, ale ani to ho neuspokojilo
Nezvaný hosť bol extrémne otravný. Chcel peniaze a tak sa začal tlačiť do auta, aby nám zablokoval cestu k odchodu. Vyhrážal sa, že ak mu ich nedáme, začnú nás naháňať na diaľnici. Peniaze dostal, ale ani to ho neuspokojilo. Chcel viac. Atmosféra hustla a naberala na obrátkach. Nevedeli sme, či je sám, alebo sú s ním ďalší kumpáni. Cesta bola zablokovaná, nebolo kam ujsť. Dostal ďalšiu bankovku.
Na chvíľu stratil pozornosť, naštartovali sme a zdrhli. Krabičky sme vyhodili do najbližšieho smetného koša. Okolo polnoci sme sa mlkvo rozlúčili. Nikomu nebolo do reči a nechcelo sa nám to komentovať. Najradšej by sme to hodili za hlavu a tvárili sa, že sa to nikdy nestalo.
Lenže je tu aj druhá strana mince. My sme už poučení. Ale čo ak sa budete vracať domov po príjemne prežitom dni a budete si chcieť ešte naposledy vystrieť kosti a ponaťahovať stuhnuté svaly? Preto to sem vešiam. Chcem, aby ste o tom vedeli. Nebola to náhoda. Sú tam, tak radšej opatrne.
Prepad a útok nožom už pred 23 rokmi
Chcete bonus? Pred 23 rokmi som sa vracal z iných primícii. Tiež z Východu. Primiciant sa tiež volal Michal. Cestoval som vlakom. Boli sme dvaja. Cesta nám ubiehala rýchlo, až k nám niekde okolo Popradu nastúpila banda, ktorá vbehla do nášho kupé. Jeden strážil vchod, ostatní si prisadli a päsťou nám mávali pred očami, že ak nezaplatíme, môžeme to schytať.
Niečo som im dal, ale pre nich to nič neznamenalo. Obratili sa na môjho spoločníka a pýtali si aj od neho. Vedel som, že je švorc, tak som vytasil ešte jeden papierik a podal im ho. Vtom ten, ktorý stál pri dverách, niečo povedal a ostatní rýchlo povyskakovali z nášho kupé.
Ak sa im to podarí, je po nás
Nezaváhali sme. Hneď sme skočili ku dverám, pribuchli ich a zamkli. Po pár minútach sa tie otravy vrátili a začali lomcovať zamknutými dverami. Keď pochopili, že ťahajú za kratší koniec, vybrali nôž a snažili sa rozrezať tesnenie na skle a tak vniknúť dovnútra. Bolo nám jasné, že ak sa im to podarí, je po nás. Kričali a domáhali sa, aby sme im otvorili.
Zrejme ich niečo vyrušilo, pretože po pár minútach to vzdali a až do Bratislavy sme ich už nevideli. Vlak stál na konečnej a my sme ešte hodnú chvíľu vyzerali z okna, či je už bezpečné opustiť náš úkryt.
História sa niekedy zopakuje len preto, aby sa podčiarklo niečo podstatné. Preto ti, novokňaz Michal, prajem silnú nebeskú ochranu v takých momentoch, kedy už tvoje svaly, ani um nebudú stačiť. Byť poslom Dobra znamená byť aj provokatérom Zla. Ale to ty veľmi dobre vieš. Šťastnú cestu!